Moje letné čítanie - 2.časť - Émile Zola: Nana -

A tak pokračujem v mojom letnom čítaní realistických románov, do kruhu ktorých tentokrát pribudla francúzska klasika od Émila Zolu : Nana. 

Vedela som, že Nana nie je práve jednou z tých kníh, ktoré vás uchvátia, pretože už od prvej kapitoly začnete súdiť postavy, ich konanie, spôsob života a ich názory. Úplne automaticky si ich začnete zatrieďovať do okruhov tých, ktorí vám imponujú a fascinujú vás, ďalej tých, ktorým nerozumiete a tých, ktorí sa vám protivia. Pozitívne sa tak mieša s negatívnym, a tak zisťujete, že stojíte v absolútnom strede toho, čo sa vám páči a čo naopak nie. Prečo však pokračovať?

Zola sa javí ako majster vytvárania postáv s pestrými charakterovými črtami a to je to, čo vás priam vtiahne do deja.

ROZHODNUTIE

Ešte predtým, než som otvorila román Nana, prečítala som si čosi o samotnom autorovi, o jeho živote plnom peripetií i slávy, no i nie celkom šťastnom konci, konkrétne skonu v exile, kvôli uverejneniu negatívne naladenej krátkej črty venovanej kráľovi. Taktiež som sa dočítala, že jeho diela sú majstrovsky premrštené postavami, ktoré vôbec nevyznievajú okrajovo, a tak každá vyznieva ako hlavná. A taká je i Nana.

Nie je jedným z tých príbehov, ktoré by som prečítala na jeden dych, pretože ma v istých momentoch dosť znechucoval. Život hlavnej predstaviteľky je natoľko preplnený zneužívaním, sexom, vydieraním bez akýchkoľvek škrupúľ, pôžitkárstvom, obohacovaním sa, že sa napokon začnete spytovať samých seba, že kam preboha zmizla morálka týchto ľudí žijúcich v Paríži 19.storočia. Naozaj inštitúcie ako manželstvo neznamenali viac než jeden papier a boli prehlodané smilstvom? Čo vlastne hlavných aktérov tohto zväzku držalo pokope?  Výhoda spolužitia? Spoločné zámery oberať iných o financie?
Aj v tých najvyšších vrstvách bolo cítiť pach cudzoložstva, čo mňa, ako čitateľa, mimoriadne prekvapilo. Páni,  grófi, markízi či princovia sa vo svojich chúťkach rovnali najbežnejšej triede.
Nana bola ako mor, ako choroba, čo nakazila celú vyššiu spoločnosť (metaforicky) a nemilosrdne strhla každého muža. V spoločnosti bola nepostrádateľná, nie veľmi pozitívne vnímaná, ale nutná.

Prebádala všetky vody ľudskej rozkoše, prešla všetkými stupňami chudoby, živorenia, prostitúcie a hladovania, až sa vypracovala, vďaka tomu jedinému čo ovládala - cudzoložstvu, využívaniu a svojmu čaru - na svoj absolútny vrchol. No tu, na tomto bode sa nám jej charakter zračí ako najčistejší krištáľ. Bola naivná a hlúpa, no aj napriek svojej hlúposti si uvedomovala, ako si vie každého získať a čo všetko z toho môže vyťažiť. Obklopená hŕstkou vyvolených mužov si dovoľovala robiť čo sa jej zachcelo, spávala s nimi v presne vymedzenom harmonograme, aby tak každého jedného z nich  presvedčila že spí iba s ním a tí ostatní sú iba neškodní priatelia.

No aj napriek všetkému čo mala a čo ešte mohla mať, všetko zničila, spálila všetky mosty a odišla do cudziny. Zanechala za sebou svojho malého synčeka Louiseta, ktorý na konci knihy umiera na kiahne a choroba nemíňa ani ju. Naturalisticky priblížená choroba a jej následky vyrážajú dych a umocňujú význam a symbol úpadku, ktorý bol nevyhnutný. Sama Nana prirovnávaná k chorobe a skaze sa v ňu mení.  Znivočená morálka sa zrazu premieňa na fyzický obraz v podobe Venuše v rozklade, teda Nany. Očakávaný záver ako sa všetci zmieria, či nebodaj budú pokračovať vo svojich milých malých smilstvách, sa nikdy nedostaví. Francúzsko na sklonku Naninej smrti vstupuje do vojny s Pruskom (júl 1870).

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Nana - ľachtikárka; amatérska herečka, ktorá aj napriek falošnému spevu a nepresvedčivému hereckému výkonu uchvátila celé obecenstvo silou svojej ženskosti; detská naivnosť, túžba po voľnom a slobodnom živote, viera v lásku, keď bola ochotná prežiť časť svojho života s mužom (komediantom Fontanom) aj napriek tomu, že ju bil; viera v silu ženského pohlavia schopného ovládnuť celú spoločnosť.

Na koniec mám čosi pre samotného autora, iba takú krátku otázku, ktorá ma prenasledovala počas celého deja. "Tak patrili ste, či nie, pán Zola, k takémuto okruhu priaznivcov nejakej podobnej dámy, keď vaše dielo znie tak osobne, dôverne, maximálne detailne i zatracujúco zároveň?"